European Cup 
 
Dátum: 10.  - 11. 12. 2019
Miesto:   St. Moritz, SUI

 
Logo SEP


Cafézia


Shred


Slytech


Progast-logo-v-krivkach.jpg


Vita-Sana-Club-Logo.jpg


Logo Kvety Tatry


Lyžiarsky klub Gerlach

Výstup na Monte Rosa

24. 6. 2019

Intenzívne učenie bolo veľmi osožné a nakoniec úspešné, ale niečo mi k tomu chýbalo. Keď sa pomedzi knihy kinezioterapie a liečebných metód fyzioterapie naskytla príležitosť sa po skúškach vybrať na druhý najvyšší vrchol v Alpách – Monte Rosa na taliansko-švajčiarskej hranici, nemohla som odmietnuť. Bola to skvelá príležitosť relaxu po napätí a perfektný kondičný tréning zároveň. 

Pod vedením univerzitného horolezeckého klubu HK UPJŠ Košice sme sa vybrali na výstup. Z Alagna Valsesia v Taliansku sme si najskôr pomohli kabínkami dostať sa do výšky tesne nad 3200 m n. m. Odtiaľ sme na chatu Rifugio Gnifetti vystúpali už po svojich a prekonali tak prevýšenie čosi nad 400 m. Nasledujúce dve noci sme nocovali tam. V to popoludnie sme si dali ešte jeden aklimatizačný výstup smerom k vrcholu Pyramide Vincent. Ďalší deň sme vyrážali zavčasu. Po raňajkách o 4:30 ráno bolo cieľom zdolať opäť niekoľko stoviek výškových metrov navyše oproti predchádzajúcemu dňu, aby sme ďalší deň mohli pokoriť náš najvyšší cieľ - Dufourspitze (4634 m n. m.). 

Plány sa však zmenili akosi po ceste. Výstup nám zo začiatku išiel ľahko a mali sme svižné tempo. Po príchode na prvé slnko po hodine a pol sme si dali prestávku a kochali sa výhľadmi na Matterhorn ale Mt. Blanc. Tu sme prvý krát zazreli tamojšiu najvyššiu 4-tisícovku a zdala sa ako na dlani. V tom momente sme vedeli, že bude naša už v ten deň. 

Monte-Rosa.jpg

Aby to však nebolo jednoduché, urobili sme si zachádzku na Punta Gnifetti (4556 m n. m.), ktorý sa tak stal naším prvým zdolaným vrcholom toho dňa. Po krátkom zostupe a prechode rozľahlým sedlom sme pokračovali ďalším strmým výstupom. Stúpanie krok za krokom a výhľady boli nádherné, aj keď síl pomaly ubúdalo. Miestami exponovaným terénom sme sa dostali na štít Zumsteinspitze (4573 m n.m.). Odtiaľ mala viesť cesta na náš koncový cieľ, no podmienky medzi dvomi končiarmi boli na prechod nepriaznivé a na prípadný prechod by bolo potrebné ešte veľa času a síl. Chvíľu sme si tak  na špičke ešte užívali slnečné počasie, výhľady a atmosféru vysokohorského prostredia. Cestou na našu základňu sme to zobrali ešte cez jeden ľadom a snehom pokrytý vrchol - Parrotspitze (4432m n. m.). 

Napriek tomu, že sme z talianskej strany nevyšli na pôvodne plánovaný štít, bola to úžasná skúsenosť. Bolo dôležité správne zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti, v niekoľkých okamihoch prekonať sám seba alebo si priznať nedostatky, kde boli potom ostatní členovia skupiny nápomocní. Moja vďaka patrí všetkým zúčastneným!