Preteky FIS
 
Dátum:    - 
Miesto:    - 
Logo Slovenskej lyžiarskej asociácie
 
Logo SEP


Cafézia


Shred


Slytech


Logo Kvety Tatry


Lyžiarsky klub Gerlach

Výstižné zhrnutie mojej športovej súčasnosti

1. 3. 2017

Lyžiarka Barbara Kantorová, dvojnásobná medailistka z univerziády, zvláda i štúdium či horolezectvo 

Almaty bolo malou replikou olympiády v Soči 

Športových priaznivcov pod Tatrami v uplynulých týždňoch naplno opantalo zjazdové lyžovanie. Najmä majstrovstvá sveta v švajčiarskom St. Moritzi a zisk historickej medaily pre Slovensko. Vo víre týchto udalostí sa trocha pozabudlo na zimnú univerziádu, ktorú svetový šampionát termínovo plynulo nahradil a kde Slovensko taktiež žalo úspechy. Práve od tejto skutočnosti sme sa odpichli v rozhovore s Barbarou Kantorovou, podtatranskou rodáčkou študujúcou v Košiciach. 

KOŠICE. Svetová zimná univerziáda 2017 sa uskutočnila v termíne od 29. januára do 8. februára v Almaty v Kazachstane. Slovensko v konečnom poradí zúčastnených krajín obsadilo konečnú 24. priečku, a to zásluhou zisku dvoch bronzových medailí. O obe sa postarali alpskí lyžiari, Matej Falat i Barbara Kantorová skončili zhodne tretí v kombináciách. 
 
Konečne prenikavý výsledok
„Medaila na každom podujatí je mimoriadne cenná. Pred pretekmi som nemala žiadne konkrétne očakávania, prvoradé bolo aby som bola spokojná so svojím výkonom. To sa mi celkom podarilo, ale vždy to môže byť ešte lepšie. Po dlhšom čase sa mi však podarilo dosiahnuť naozaj solídny výsledok,“ vrátila sa v mysli k svojej bronzovej jazde Barbara Kantorová. Jej strata v cieli pretekov, ktoré sa oproti zaužívanému štandardu išli kvôli nepriazni počasia a výrazne zníženej viditeľnosti v obrátenom garde - najprv slalom na druhý deň super G - na druhú Bielorusku Škanovovú predstavovala len 0,33 s, náskok na štvrté miesto bol ale ešte nepatrnejších rozmerov, iba sedem stotín sekundy. Nečudo, že za takýchto okolností brala Slovenka pódiové umiestnenie všetkými desiatimi.
Veľa pritom nechýbalo a Kantorová sa mohla ocitnúť na „debni“ viackrát. V super G totižto obsadila 5. i 6. miesto, v druhom prípade šlo o samostatne hodnotenú jazdu z pretekov kombinácie, za ktorú sa zarátavali FIS body do celkovej klasifikácie svetovej lyžiarskej federácie. Výborné výkony predviedla aj v tímovej súťaži, kde vyhrala všetky svoje jazdy, ale v celkovom sumáre všetkých pretekárov to na lepší výsledok nestačilo. Podobne ako na majstrovstvách sveta v St. Moritzi, aj v Almaty delili úspech od neúspechu v tejto disciplíne stotiny sekundy. Zaujímavosťou je, že kvarteto Slovenska tvorili sami východniari – Matej Falat, Martin Hyška, Katarína Miklošová a Barbara Kantorová. Tá sa predstavila ešte v slalome a obrovskom slalome, kde však do cieľa nedošla. „Ten slalom ma bude ešte asi dlho mrzieť. Na medzičase som bola druhá, s tesnou stratou na priebežnú líderku. Bola som navyše spokojná s tým ako jazdím, žiaľ preteky som nakoniec nedokončila.“

Druhá univerziáda, druhá medaila
Doterajšie najlepšie vystúpenie Barbary Kantorovej na univerziáde bolo doposiaľ prezentované dosť zmätočne. V závislosti od rôznych prameňov kolísalo od zisku druhého až po štvrté miesto. Na pravú mieru to uviedla až samotná lyžiarka. „V Talianskom Trentine v roku 2013 vytvorili organizátori kombináciu súčtom jázd zo všetkých disciplín, ktoré sa tam vtedy išli. To znamená zjazd, Super G, obrák i slalom. Z profesionálneho hľadiska je to pritiahnuté za vlasy a nikde v športovom svete to neexistuje. Oni to vtedy ale tak hodnotili a keďže som v tomto poradí skončila druhá, toto miesto si uvádzam aj ako svoje doposiaľ najlepšie,“ vysvetlila zaujímavú skutočnosť. Hodnoverným dôkazom je strieborná medaila, ktorou Kantorová naozaj disponuje. Tretie miesto v Almaty teda v jej životopise figuruje „až“ ako druhý najúspešnejší výsledok, nie najlepší ako nesprávne uviedli viaceré média.
 
Do mesta po medailu a späť
Okrem športovej stránky nás zaujímalo ako to na takej univerziáde vlastne vyzerá. Je to malá zmenšenina olympijských hier? Existuje tam veci, na ktoré sme zvyknutí z olympiády? „V Taliansku to predtým bolo úplne obyčajné, podobalo sa to skôr na klasické FIS preteky. Teraz v Kazachstane to bolo iné, skutočne to vyzeralo ako malá kópia olympiády v Soči. Bola vytvorená športová dedina, kde sme všetci bývali a odtiaľ sa dopravovali na jednotlivé športoviská.“
            Napriek tomu si Barbara Kantorová toho z iných športov veľa pozrieť nestihla. „Nezvýšil nám na to čas. Náš program bol dosť náročný, presuny jednotlivých kôl kvôli vrtochom počasia ho ešte viac komplikovali. Prepravovali sme sa priamo cez Almaty, dĺžka cesty závisela od hustoty premávky. Niekedy to bolo štyridsať minút, inokedy aj hodinu a trištvrte. Okrem vystúpenia na svahu bolo potrebné venovať pozornosť ďalším povinnostiam, dodržiavať správnu životosprávu. Človek bol preto väčšinou rád, keď sa dostal do postele.“
            Jedenapolmiliónovú bývalú kazašskú metropolu, odkiaľ je to do Číny už len na zhruba štyristokilometrový skok, čo je na pomery týchto dvoch krajín zanedbateľná vzdialenosť, si mladá Slovenka stihla zblízka obzrieť len raz. Večer na medailovej dekorácii svojej bronzovej jazdy. „Po skončení ceremoniálu sme šli hneď späť. Z toho mála, čo som videla, nepôsobilo mesto na mňa nejako úchvatné. Ale nechcem mu krivdiť, skutočne sme toho veľa nevideli.“
 
Dôvody neúčasti na MS: zranenie a škola
Od univerziády sme následne prešli k celkovému hodnoteniu aktuálnej sezóny v Barbarinom prípade. Začala neskoro, prvé preteky absolvovala až v januári v rakúskom Gaale. „Bolo to kvôli škole. Je dosť náročné skĺbiť obe veci tak, aby v nich bolo možné vynikať, respektíve súperiť s tými najlepšími. Časom si v sebe vytvoríte akési nastavenie ako by sa to asi dalo zvládať,“ vysvetľuje poslucháčka druhého ročníka fyzioterapie na Lekárskej univerzite UPJŠ v Košiciach. Odboru, ktorý by v budúcnosti rada považovala za svoju profesiu.  
Pozvoľný rozbeh sezóny ovplyvnil aj jej zdravotný stav, podrobiť sa musela artroskopii kolena a korekciám menisku. „Príprava na sezónu bola taká, aká bola. Rozhodla som sa, že počas zimného semestra nechám lyžovanie tak a po jeho skončení sa mu znova budem naplno venovať. Vzhľadom na tieto okolnosti som celkom rada, ako sa to v ďalších týždňoch zo športového hľadiska vyvŕbilo.“
Práve zdravotné dôvody v kombinácii so školskými povinnosťami a menšími objemami tréningov, boli dôvody, pre ktoré sa rozhodla zavrhnúť myšlienky štartu na už spomenutých februárových majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku. „Ide predsa o vrcholné podujatie. Ísť tam len tak, aby som si urobila čiarku, že som sa zúčastnila ďalších majstrovstiev, nemalo zmysel. Určite som ich ale neodignorovala,“ zdôraznila aktuálne tretia žena v hierarchii slovenského ženského lyžovania, v kĺzavých disciplínach dokonca absolútna jednotka. 
 
Slalomárka či zjazdárka?
Vzhľadom na výsledky z vrcholných podujatí, na ktorých doposiaľ Barbara Kantorová štartovala, by sa mohlo zdať, že jej doménou sú skôr točivé disciplíny. Ale napríklad na pretekoch FIS v Špindlerovom Mlyne v závere januára dokázala dvakrát triumfovať v zjazde. Ako to teda vníma ona samotná? Ktorú disciplínu považuje za svoju najsilnejšiu? „To je dobrá otázka,“ smeje sa. „Špindlerov Mlyn sme brali v prvom rade ako prípravu na univerziádu, ale každý takýto výsledok sa ráta. Vyslovene za slalomárku sa nepovažujem,“ dodáva na tému svojej špecializácie.
 
Sústredenia na južnej pologuli
Ak chce slovenský lyžiar držať krok so svetovou elitou, musí zvyčajne v priebehu roka - v období keď mu tunajšie podmienky neumožňujú kvalitnú prípravu, teda najmä v lete – vycestovať mimo Európu. Ani dvadsaťštyriročná rodáčka spod Tatier nie je výnimkou. „Minulé leto som nebola nikde v zahraničí, ale rok predtým som sa pripravovala v Chile a Argentíne. Vďaka tomu som aj v tomto období mohla každý deň stráviť na lyžiach a to je vždy veľké plus pred novou sezónou,“ pochvaľovala si Kantorová, ktorá si v Južnej Amerike stihla privlastniť aj niekoľko zaujímavých prvenstiev. V slalome i obrovskom slalome triumfovala na majstrovstvách Argentíny i v Juhoamerickom pohári, v slalome sa stala aj majsterkou Brazílie. „Bolo to zaujímavé spestrenie kvalitnej prípravy. Z hľadiska podmienok ešte o niečo vyššie hodnotím sústredenie na Novom Zélande v roku 2013 (zvíťazila v celkovom hodnotení Austrálsko-novozélandskeho pohára, pozn. red.). Môj pocit do istej miery ovplyvnilo aj počasie, keďže v Chile nám úvodné dva týždne v kuse pršalo.“
 
Záľuba v lezení po skalách
Veľa voľného času trávi B. Kantorová v prostredí slovenských veľhôr, kam to má z domu len kúsok. V Tatrách sa pritom nevenuje len turistike. „Momentálne je mojím hobby číslo jedna horolezectvo. Venujem sa mu už niekoľko rokov. Ešte viac ma k tejto aktivite vyburcoval nástup na univerzitu. V rámci predmetu zameraného na športovú aktivitu som si vybrala bouldering a stretla som tam partiu fajn ľudí. Doma sa z okna každý deň pozerám na kotol Gerlachovského štítu, teraz už konečne môžem povedať, že som naň vyliezla.“ S úsmevom dodala, že sa tak už môže cítiť ako plnohodnotná členka Lyžiarskeho klubu Gerlach.
            Nemenej zaujímavo v súvislosti s energickou mladou dámou vyznieva ďalšia skutočnosť. A to jej spôsob stravovania. „Je to taká špecifická forma jedálnička, odborne zostavená profesorom biochémie, ktorú by som nenazvala ani vegetariánstvom a ani vegánstvom. Skôr niečo medzi tým. Ide o kombináciu rôznych jednoduchých jedál, k tomu pijem len vodu, čaj alebo kávu. Nemá to súvis iba so športovou stránkou, je to prospešné aj pre moje zdravie,“ prezradila o sebe Barbara.  
 
Všetko podriadi Pjongčangu
Kým tentoraz najmä v úvode školského i lyžiarskeho ročníka dostalo u Barbary Kantorovej prednosť štúdium, v nasledujúcom roku by to malo byť presne opačne. Vrcholom jej aktivity bude snaha o získanie miestenky na olympiáde v juhokórejskom Pjongčangu. „Škola asi pôjde trocha bokom. Už teraz oceňujem ústretovosť, s ktorou mi v nej vychádzajú, snáď to ešte so mnou vydržia. Olympiáda bude určite mojím hlavným cieľom, veľmi by som chcela na nej štartovať.“ K tomu bude okrem plného zdravia potrebná aj správna športová forma. Takisto poctivé zbieranie bodov v pretekoch Európskeho, ale i Svetového pohára. 

Autor: DANIEL DEDINA


KTO JE BARBARA KANTOROVÁ
Narodila sa 3. marca 1992. Býva v Batizovciach v okrese Poprad. Členka LK Gerlach, Slovensko reprezentovala na zimnej olympiáde v Soči 2014 (super G – 22. miesto, obrovský slalom – 38., slalom nedokončila), majstrovstvách sveta v Schladmingu 2013 (obrovský slalom – 33.) a dvoch univerziádach – Almaty 2017 (kombinácia – 3., super G - 5. a 6., slalom a obrovský slalom nedokončila), Trentino 2013 (Kombinácia – 2., super G – 4., slalom 8.). Je majsterkou Slovenska v obrovskom slalome 2012. Premiéru vo Svetovom pohári si odkrútila v roku 2011 vo Flachau.
 
NARODENINOVÝ DARČEK V PREDSTIHU
Barbara Kantorová cez víkend v pretekoch svetového pohára v Švajčiarskom stredisku Crans-Montana v nedeľňajšej kombinácii skončila celkovo na 24. mieste. Vzhľadom na okolnosti v aktuálnej sezóne možno ani sama nedúfala vo výsledok, aký napokon dosiahla. Druhý krát vo svojej kariére tak bodovala v pretekoch Svetového pohára, na jej konto putovalo sedem bodov. Dosiahla pritom navlas rovnaké umiestnenie ako v roku 2012 v slalome v Kranjskej Gore. V predstihu si dala veľmi pekný darček k 25. narodeninám, ktoré oslávi tento piatok.